Zármutok pokánia

2.Korintským 7, 8 – 1 Ak som vás listom zarmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas zarmútil.Teraz sa však radujem — nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom neuškodili. Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť.Čo nie je pokánie:-ľútosť, ktorá nevedie ku zmene (Ezav)-skľúčenosť vedúca k beznádeji (Judáš)-účelové vyznanie bez srdca  (Saul) Čo robí pokánie efektívnym:-Zármutok sveta pôsobí smrť – vedie k odpadnutiu od Boha. Keď smútime nad hriechmi podľa sveta, vedie nás to do beznádeje. Som taký, nikdy sa nezmením, kto vie, či môžem byť vôbec spasený, má význam znovu vstávať, keď viem, že opäť padnem..-Zármutok Boží – pokánie Pokánie však človek môže robiť aj mechanicky, bez toho, aby precítil ľútosť nad hriechom a urobil rozhodnutie odvrátiť sa od nich. Mechanické pokánie spočíva len vo vyznaní hriechu – „urobil som hriech, Bože odpusť...“ Týmto to končí.Človek vyzná svoj hriech, ale neprežije zármutok nad ním. Vyzná svoj hriech automaticky, bez toho, aby poznal závažnosť hriechu. Pokánie chce vybaviť rýchlo a tak nečaká v tichosti na hlas svätého Božieho Ducha, ktorý by ho usvedčil - nedáva šancu Bohu, aby ho očistil...neprijme očistenie od toho hriechu, ani zmocnenie do boja proti nemu. To je jeden z dôvodov, prečo sa človek do toho istého hriechu vracia znova a znova. Činí síce pokánie, ale povrchne. Tým aj jeho duchovný život spovrchnieva a stáva sa plytký. Stráca Boží pokoj, je nervózny a podráždený aj voči najbližším.Aká je príčina toho všetkého? Človek je frustrovaný sám zo seba, zo svojich zlyhaní. Stále sa točí v bludnom kruhu – hriech, vyznanie, hriech, vyznanie. Takýto život ho ubíja. Nechce žiť v hriechu, ale napriek tomu sa stále do neho vracia. Je to však kvôli tomu, že si nedopraje čas na hlboké pokánie. Nie je Božia vôľa, aby sme takto žili. Boh nechce, aby jeho deti žili s neustálymi výčitkami svedomia. Preto nás vychováva.Božia výchova(Židom 4, 4 – 7, 11.) Božia výchova je prísna. V čom spočíva táto výchova? V prvom rade v tom, že Boží Duch usvedčuje človeka z hriechu.  Prečo to Boh robí? Prečo nás takto vychováva? „Aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti. Skutočná Božia prítomnosť vnáša do našich životov svätosť a potom v. 11 – „prináša ovocie spravodlivosti, pokoj tým, ktorí ňou boli pocvičení“.Ten, ktorý prešiel Božou výchovou je okresaný. Prežíva pokoj, aj keď veci nejdú tak, ako si to predstavoval. Prečo prežíva pokoj? Pretože prešiel Božou výchovou. Božie slovo nás však varuje : „Ak zostávate bez takejto výchovy, nie ste synovia....“ Kedy zostávame bez prísnej výchovy? Keď ju odmietame.DÉMAS Božie slovo nám zaznamenáva príklad jedného človeka, ktorý pohrdol prísnou Božou výchovou. Opustil misijný tím apoštola Pavla. Dôvod bol jednoduchý – zamiloval si tento svet. Jeho meno je Démas. Môžeme o ňom čítať na niekoľkých miestach v Písme, hlavne v záveroch Pavlových listov, kde odovzdáva pozdravy. Démas bol stabilný člen Pavlovho misijného tímu. Spolu s Pavlom čelil nástrahám a protivenstvám apoštolskej služby. Spoločne bojovali za vieru, zapierali sa, modlili sa za uzdravenie ľudí. Kázali evanjelium o Kristovi. Bojovali proti falošnému učeniu. Nejedenkrát im išlo o život. Mali spolu bratský vzťah. Ich služba bola úspešná. Avšak každý človek je hriešny. Hriešny bol aj Démas. V tom by ešte nebol hlavný problém. Hlavný problém bol v tom, že so svojimi hriešnymi sklonmi nejednal radikálne. Inými slovami, keď zhrešil, možno pokánie činil len povrchne. To spôsobilo, že nemal silu skoncovať s niektorými hriechmi a to ho priviedlo až ku odpadnutiu od Boha. Démasov prípad je v Písme zaznamenaný raz a navždy na našu výstrahu a poučenie. Výstrahu, aby sme pokánie nečinili len povrchne  a poučenie v tom, ako činiť pokánie. Pokániu musí predchádzať ponorenie sa do Božej prítomnosti. V pokání dáva človek čas a priestor Duchu svätému, aby ho usvedčil. Človek má poznať svoj hriech, má precítiť svoju vinu a potom, vedený Duchom Božím sa má od toho odvrátiť. Má urobiť rozhodnutie žiť bez toho ktorého hriechu. Po takomto prežití pokánia je ešte dobré zostať chvíľu v Božej prítomnosti, zostať stíšený a nechať Božieho Ducha, aby nás očistil, aby očistil naše svedomie a zbavil nás viny.  A potom v novej sile povstať a bojovať boje Hospodinove.