Podcasty

Požehnanie ide so zlomením
Pridané dňa: 
12 January, 2014
Autor: 
Milan Presburger

You are missing some Flash content that should appear here! Perhaps your browser cannot display it, or maybe it did not initialize correctly.

Požehnanie ide so zlomením

Luk. 24, 13-30:

Učeníci idú do Emauzu. Keď Ježiš s k ním pridá, nerozoznajú Ho. Sú zúfali, lebo Ježiš zomrel a tak stratili všetko, čomu verili. Nepochopili, že Ježiš vstal z mŕtvych.

Až keď Ježiš s nimi večeriava a láme chlieb, spoznajú Ho zrazu. Ale v tom momente už aj zmizne.

Tak, ako Ježiš žobral chlieb, zoberie aj teba, požehná ťa a potom si ťa používa.

Je to princíp, ktorý platí nielen pre pánovu večeru. Boh žobral napr. aj Abraháma, požehnal ho, zlomil ho tým, že už nemal nádej dostať detí. Až potom si ho použil. To isté platí aj pre Izaaka, pre Mojžiša, pre Jozefa. Jozef sám vyznal, že Boh premenil zlo, čo si zamýšľali jeho bratia s ním, do veľkého požehnania.

Do konca aj sám Ježiš prešiel takou istou cestou.

Potrebujeme aplikovať v našom živote princíp, že Boh nás musí zlomiť, aby nás mohol požehnať a rozdať.

Je to vždy nepohodlné, keď ťa Boh vezme z jedného miesta, aby si ťa použil na inom mieste.

Fáza požehnania je oproti tomu úžasná. Všetko je veľké svedectvo.

Často si myslíme, že fáza požehnania je konečna fáza. Ale pri tom zabúdame, že ešte príde fáza zlomenia. To je tá fáza, kde si ťa Boh sformuje. Je to nevyhnutné, aby si ťa mohol používať. Je to nevyhnutné, aby sa mohla Jeho sláva v tebe a skrze teba zjavovať.

Pridať komentár: