Mozaika Unplugged (6.3.2012)

Je skvelé, keď vieme prehlasovať a spievať Haleluja, v mojom živote vládne Pán!Miro spravil niečo ako reklamu na Božiu prítomnosť.To, že spievame, chválime – to je ak prípravka – pre to, čo budeme robiť v nebi, celú večnosť. Nebo je o tom, celá večnosť je o tom. Obľúbme si to už teraz!Teraz poznáme len odlesk Božej prítomnosti, ale v nebi to bude úplná žiara a budeme ho mať blízko pri sebe a budeme ho túžiť chváliť.V našej chvále majú byť zapojené všetky tri zložky nášho trojdimenzionálneho človeka – telo, duša aj duch.Naše hlasivky, ruky, kolená, svaly..naše pocity, emócie, myšlienky, celá sila, celá bytosť, celé naše srdce.Niekedy sa necítime na chválu, máme pocit, akoby sme chválili do prázdna a nič sa nedialo. Je to ako so starou studňou, stále pumpuješ, ale nejde žiadna voda. Vidíš iba hrdzu a diery. No ak pumpuješ ďalej, vytryskne silný prúd vody. Občas to tak je aj v uctievaní, chváliš, no nič necítiš a nevnímaš, no nevzdávaj sa, pumpuj ďalej, nakoniec tá voda, čo v tebe buble vyjde z teba von a zaplaví ťa čerstvý prúd.Nechaj sa odviazať pri chvále, zažívaj Jeho prítomnosť, nechaj sa ňou viesť. Uži si utorkové chvály na Unplugged, dovoľ Bohu aby si ich vďaka tebe užil. :)Miro hovoril o mladom mužovi spred niekoľkých storočí. Aká charakterová chyba sa dá nájsť, takú mal. Boh však zmenil jeho identitu, zmenil mu meno a tým sa skončil jeden príbeh a začal sa druhý.Tento chalan pokazil všetko, čo sa dalo. Už pred narodením, v matkinom brušku sa snažil predbehnúť svojho brata a narodiť sa skôr a tak ho držal za nohu. Odvtedy stále chcel dobehnúť svojho brata a chcel byť požehnaný. Ezav, jeho brat, bral výsadu požehnania, ktoré mal ako prvorodený syn, ako samozrejmosť. Aj my akoby sme brali veci od Ježiša, Jeho milosť, lásku, požehnanie, ako samozrejmosť a neuvedomujeme si, že sme to nedostali lacno. Ježiš za ne draho platil.Prečítajte si celý príbeh o Jákobovi. Podviedol otca, oklamal brata, aby získal požehnanie. Dostal sa do konfliktu za vlastné chyby a musel utiecť. Chyby ťa dobehnú. Niekedy sa ale zastavíme až po desiatich rokoch chýb, aj keby bolo lepšie sa zastaviť hneď na začiatku, čo najskôr.Jákob sa po dvoch desaťročiach vracia domov. Navzdory jeho chybám ho Boh požehnal, mal ženy, deti, statok, majetok. Vracal sa ale domov a musel sa stretnúť s bratom. Ezav mal so sebou stovky mužov s kopijami.Sú situácie, kedy ťa tvoja minulosť dobehne. A musíš sa s ňou vysporiadať. Sú chvíle, keď musíš čeliť svojej minulosti a postaviť sa tvárou v tvár chybám, ktoré si urobil.Jákob posiela svoju rodinu preč, aby sa ukryla a zostal sám. Mal jednu noc na to, aby to s Bohom vyriešil. Začal s Bohom bojovať. Nie proti nemu, ale s ním. Vedel, že musí prísť riešenie. TERAZ alebo NIKDY. Každý máme svoj boj, o ktorom vieme, že musíme vybojovať – teraz alebo nikdy. Genesis 32, 23-32"Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbok. Vzal ich a prebrodil sa cez potom so všetkým, čo mal. Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore. Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. Povedal: Pusť ma, lebo už vychádzajú zore. Jákob odpovedal: Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš. Ten sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Jákob. Ten povedal: Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si. Jákob sa ho potom spýtal: Prezraď mi svoje meno. Ten mu odpovedal: Prečo chceš vedieť moje meno? Tam ho požehnal. Jákob nazval to miesto Pení-El, lebo povedal: Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive. Keď zašiel za Penú-El, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb."Tri charakteristiky zápasu:1.SVäTÁ HÚŽEVNATOSŤ – „..keď videl, že ho nepremôže..“Anjel videl, že Jákob to berie tak vážne, boj na život a na smrť, že sa nevzdá. Jákob vedel, že toto je jeho boj, roky utekal a toto je jeho zápas života. Niekde v tom zápase Jákob pochopil, že ide o viac. Že musí bojovať a že sa niečo musí stať – teraz alebo nikdy a vedel, že sa nevzdá.TÚŽBA PO BOŽOM DOTYKU JE NEVYHNUTNÁ. Nemôže byť plytká, nemôže sa po týždni zdanlivého neúspechu vzdať. Mnohí dobre začnú, ale nie všetci dokončia.Jákob sa nezastavil, kým nebol požehnaný.Svätá húževnatosť je niečo, čo ti nedovolí nepostaviť sa z kolien, kým to nepremodliš, je to drive, ktorý ťa ženie vopred, kým nedostaneš požehnanie.Keď Boh v tebe zažne iskru a ty sa nevzdáš, je v tebe niečo neuhasiteľné, čo ťa nepustí. Motor, ktorý ťa poháňa. Máš to?!Svätá húževnatosť držala Ježiša na kríži.Držala Mojžiša 40 dní na vrchu.Zmenila Pavla na toho, ktorý napísal niekoľko kníh a založil množstvo cirkví.Svätá húževnatosť je niečo, čo môže teba držať pri Bohu celý čas, aj keď ostatní sprava aj zľava odídu.2.MIERNY DOTYK„..poranil mu bedrový kĺb ..“Rúca to „romantiku“ Božieho dotyku. Boh nielen hladí a objíma, v tomto príbehu to bol brutálny a mierený dotyk, pri ktorom Jákob nepovedal haleluja, ale AU!Už si niekedy povedal pri Božom dotyku AU? Človek je ako para, stačí jedna konfrontácia s Bohom a je po nás. Božia moc, ak je uvoľnená ako hnev – likviduje. Ak je však uvoľnená ako nástroj lásky – vykoná v nás hlbokú prácu, to je to, čo urobil Boh s Jákobovým kĺbom. Boh netriafa, nemieri náhodne. Bedrový kĺb dáva nohy do pohybu. Čo robil Jákob? Dve desaťročia utekal – od svojich zranení, chýb, podvodov. Utekal od Ezava, Lábana, utekal so svojou rodinou. Naháňal požehnanie. Preto sa Boh dotkol jeho kĺbu. Boh má tendenciu dotýkať sa našich slabín. Tam, kde je tvoje zraniteľné miesto, tam má Boh tendenciu sa ťa dotknúť. V akej oblasti máš ty svoje slabé miesto?Povaha, city, agresia, myšlienky, hnev, klamstvo, závislosti, ...Boh sa ťa chce dotknúť práve tam.Skôr, než Boh môže niečo urobiť cezo mňa, musí to najskôr urobiť vo mne.3.VYVEDENIE Z MIERY„Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb.“Boží dotyk Jákoba úplne zmenil, úplne ho vyviedol z koľají, normálu; už nikdy nebol ten istý.KEĎ SA ŤA BOH DOTKNE, NEZOSTANEŠ NEZMENENÝ. Ak ťa nezmenil, ešte si nezažil jeho dotyk.Po tomto zápase nasledovali tri veci:1.) svitol nový deň – nová kapitola jeho života, už viac nebude utekať. Takýto Boží dotyk uvoľní pre teba novú budúcnosť, jeden Boží dotyk znamená a urobí viac ako desať sedení u psychológa. Možno keď už sa ti zdá, že v niečom u teba proste nastala konečná, koniec; dovoľ Bohu sa ťa dotknúť – nastane NOVÝ DEŇ.2.) Jákob dostal novú chôdzu – síce odvtedy kríval, ale každý krok mu pripomenul Boží dotyk a to, že Boh zmenil jeho život. Každý krok mu pripomína jeho závislosť na Bohu.3.) Prijal nové meno – z Jákoba klamára, toho, kto chce nelegitímne požehnanie sa stal Izrael – vydobil si požehnanie legitímne.Povedz Bohu BOŽE, DOTKNI SA MA.Ale nehovor to lacno. Povedz to len ak to chceš. Možno to nebude romantické, ale bude to bolieť. Možno sa dotkne tvojej depresie, duševných pút, ktoré u teba nemajú byť, neodpustenia, okultizmu, agresie, závislostí, nedôvery, sexuálnej nečistoty, klamstiev, nevery... Boh CHCE upratať veci v našom živote, ktoré tam nemajú byť, aby nás mohol očistiť, požehnať a použiť.