kc news Časopis

Svätosť alebo zázraky?
Pridané dňa: 
30.03.2013
Autor: 
Miro Tóth

V poslednom čase hovoríme mnoho o zázrakoch. Modlíme sa za chorých a oni sú uzdravení. Modlíme sa za finančné zabezpečenie a vidíme, že Boh sa stará. Modlíme sa za neriešiteľné situácie a vidíme, že sa veci hýbu dopredu. Je to fascinujúce! Duch svätý privieva nový vietor do našich plachiet. Inšpiruje, dotýka sa nás, premieňa, vedie bližšie k Ježišovi a bližšie k centru jeho vôle pre nás. Je v tom adrenalín a vášeň, a priznám sa, to mám rád!

Je na mieste však otázka, či to nepreháňame. Nie sme na zázraky orientovaní príliš? Nezabudli sme na divotvorcu, keď ochutnávame jeho divy? Vyhľadávame len jeho mocnú ruku a zabudli sme hľadať jeho tvár?

To riziko naozaj hrozí. História pozná prípady služobníkov, ktorí sa nechali uniesť Božím prívalom moci. Stali sa silnými nástrojmi v uzdravovacej službe, boli prebúdzačmi cirkvi a nakoniec skončili v egu, v alkohole, smilstve či extrémoch. Známimi prípadmi sú A. A. Allen či William M. Branham z polovice 20. storočia, Jimmy Swaggart a Jim Bakker z 80. rokov minulého storočia a napríklad Todd Bentley či Ted Haggard z posledných rokov.

Po tom, ako sa sedemdesiati dvaja učeníci vrátili z misie, plní radosti, že sa diali zázraky, uzdravenia a oslobodenia, ich Ježiš musel usmerniť: "Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkých nepriateľoch. Nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi" (Lk 10,19.20). Dve poznámky k tomuto napomenutiu: Po prvé, všimnime si, že dôvod ich nadšenia bolo to, že to fungovalo. Ježiš ich poslal uzdravovať so slovami "...uzdravujte chorých a hlásajte im: Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo" (v. 9) a ono sa to dialo. Muselo to byť silné, pretože oni boli unesení nadšením a radosťou, že Božia moc uvoľňovaná cez nich koná zázraky a vyháňa démonov. Ježiš nenapomenul skutočnosť, že sa zázraky diali, len upozornil, aby neboli predmetom radosti. Po druhé, adrenalín z nadprirodzenej služby nemá strhnúť pohľad z Ježiša. Našou radosťou a vášňou je Ježiš. Keď som sa naučil byciklovať, bol som totálne nadšený. Prešiel som kilometre košickými sídliskami a mal som obrovskú radosť. To však neznamená, že by som zaprel alebo zabudol na svojich rodičov. Nová skúsenosť či nový dar si prirodzene získa našu vášeň a emócie, ale to ešte neznamená, že sa Boh vytratí z centra nášho pohľadu.

Ešte jeden príklad z doby starozmluvného Jozuu. Jozue mal previesť Izraelitov cez Jordán do zasľúbenej zeme. Konečne boli po 40 rokoch tesne pred cieľom! Bezprostredne pred prechodom cez Jordán im Jozue povedal tieto historické slová: "Posväťte sa, lebo zajtra učiní Hospodin divy vo vašom strede" (Joz 3,5 Roh). Po tomto prehlásení prešli Jordánom, vykonali obriezku, slávili Paschu a následne obsadili Jericho. V tejto jednoduchej vete sú v rovnováhe dva silné dôrazy.

Prvý dôraz je posvätenie. "Posväťte sa", povedal Jozue. Posvätenie a svätosť znamená oddelenie sa od niečoho pre niečo. V ich prípade sa potrebovali oddeliť od Egypta a od púšte pre Hospodina a pre novú krajinu, do ktorej mali vstúpiť. Posvätenie musí byť naším dôrazom. Nemáme ho chápať ako strašiak, ale ako obrovskú výsadu. Večný a veľký Boh nás túži mať pre seba a pri sebe, plne oddaných jemu a oddelených pre neho. On sa oddal nám a túži, aby sme sa aj my oddali jemu - naplno, na 100%, v čistote charakteru, motívov, túžob.

Druhý dôraz sú zázraky. "...Hospodin učiní divy...", tvrdil Jozue. Ich výzva bola nadľudská a riešenie muselo byť nadprirodzené. Tu je niekoľko vlastností divov: Divy majú nadprirodzený charakter - i keď vieme, že pre Boha neexistuje rozdiel medzi prirodzeným a nadprirodzeným. Preňho je nadprirodzené prirodzeným! Ďalej, divy sú zlomové udalosti. Mali voviesť národ do nových vecí. Divy nás majú posunúť bližšie k nášmu cieľu, a teda samotné nie sú cieľom. Ďalej, divy sú svedectvom pre mnohých. Národy počuli o tom, čo Boh urobil, že Židia prešli riekou Jordán po suchej zemi. Ďalej, divy prinášajú Bohu slávu. Boh dostáva vtedy slávu, akú by inak nedostal. Sú teda reklamou na Boha! Nakoniec, divy sú pamätníkom pre generácie. Izraeliti vytiahli z Jordánu 12 kameňov, ktoré mali nasledovným generáciam pripomínať, že ich Boh je Bohom zázrakov.

Divy a zázraky sa teda musia diať. Boli výraznou časťou Ježišovej služby. On kázal - teda deklaroval kráľovstvo, vyučoval - vysvetľoval, čo kázal, a uzdravoval - čiže demonštroval, čo vysvetľoval (Mt 4,23-25). Uzdravovanie bolo jednou tretinou Ježišovej služby, a má byť byť výrazným pilierom nášho kresťanstva, lebo Ježiš je našim modelom.

Takže svätosť alebo zázraky? Určite oboje! Potrebujeme, aby v nás svätosť uvoľnila nadprirodzenú službu. A tiež potrebujeme, aby nás zázraky priviedli bližšie k Bohu. Svätosť vedie k zázrakom a zázraky vedú k svätosti. A celé je to o Ježišovi! Haleluja!