kc news Časopis

Rwanda
Pridané dňa: 
26.03.2013
Autor: 
Miro Toth

Misijná cesta do Rwandy bola Božím darčekom k mojim 40. narodeninám. 4.2.2013, v deň svojich narodenín som presedel 10 hodín na letisku a štartoval som do Afriky. Bol to jeden z mojich splnených snov a prišiel v úžasnom okamihu!

Rwanda si dáva prívlastok "Krajina tisícov vrchov a miliónov úsmevov". Znie to africky :). Už pohľad z lietadla potvrdzoval pravdivoť prvej polovice tohoto opisu. Bol to úchvatný pohľad! Mnoho zelene, obrovské jazerá, červené rieky. Kigali, hlavné mesto Rwandy, má reputáciu najčistejšieho afrického mesta. Všade bolo čisto a zeleno ako v Rakúsku. Parky, trávniky a ulice sa hemžili ľuďmi, ktorí ich udržiavali. Samozrejme, treba spomenúť všadeprítomné trúbiace motorkové taxíky. Doslova všade boli modré prilby a modré reflexné vesty!

My sme boli ubytovaní v presbyteriánskom guesthouse v hlavnom meste, ale služba bola v Kabuge, asi 20 tisícovej osade 25 kilometrov od Kigali. Kým v Kigale je evidentný rozmach, veľa sa stavia, sú dobré cesty, v Kabuge žijú ľudia v priemere z jedného dolára na deň. Je to typická rwandská megadedina s hlinenými cestami, ostrými modrými, červenými a zelenými farbami, množstvom ľudí prenášajúcich náklad rôznych rozmerov na hlave a kopou detí na ulici. Na hlave sa nosí úplne všetko - od školských zošitov, cez vrece zemiakov až po práve zomletú múku. Cetrum tvorí velikánska tržnica a veľká ulica s množstvom obchodov, kde je všetko od opravára obuvi cez textilnú dielňu až po variácie obchodíkov s rôznymi druhmi potravín - hŕby zemiakov, podozrivé mäso, stohy banánov. Niektoré z obchodov mali úsmevné názvy, ako napríklad kaderníctvo "New Gift Saloon", reštaurácia "Victory Restaurant" či obchodík "The Blessing Shop".

Rwanda sa neslávne preslávila jednou z najväčších genocíd v modernej histórii ľudstva. Za niekoľko mesiacov bol brutálne vyvraždený takmer milión ľudí, z toho pol milióna za prvých 100 dní. Hlavným vraždiacim nástrojom boli mačety a obeťami boli bez rozdielu muži a ženy, starci a deti. Hutu a Tutsi, dva kmene žijúce stáročia vedľa seba sa za výdatnej podpory západu dostali do vyhroteného konfliktu. Susedia zabíjali susedov, ľudia udávali svojich príbuzných, farári zrádzali svoje ovečky a vydávali ich na smrť. 20% celej krajiny bolo zavraždených. Telá boli hádzané do masových hrobov, mnohé boli provizorne pochované a mnoho ich ostalo popri cestách. Tie zverstvá poznačili každého rwaňďana. Najhoršie ľudské pudy dostali zelenú. Deti videli brutálnu smrť svojich rodičov. Vyrástla celá generácia sirôt. Mnohí mali jazvu na tele a každý mal jazvu na duši. Utečenecké tábory boli plné. Krajina sa musela formou ľudových súdov vysporiadať s nekonečným radom kriminálnikov. Rodiny si brali siroty v nádeji, že ak ich deti prežili, niekto niekde by urobil to isté im. Rwanda už nikdy nebude tá istá...

Evanjelizačnú kampaň poriadal tím pastorov z Kabugy. Viedol ho pastor Gilbert z Kigali, ktorý je roky aktívny v evanjelizačnej a humanitárnej službe. Náš tím viedol Jonathan Conrathe, britský evanjelista, ktorého služba Mission24 už zasiahla 44 krajín. Viackrát už slúžil na Slovensku, naposledy v siedmych mestách na naše pozvanie v októbri 2012. Gilbertovi zomrel týždeň pred evanjelizáciou mladší brat v Ugande a kvôli kampani mu nemohol ísť na pohreb, čo bola veľká obeť, ktorú on priniesol. Vnímali sme celú túto udalosť ako nepriateľov útok na Gilberta. On a jeho rodina boli veľkým požehnaním pre nás a celú misiu. Jonathan bol vo svojom živle. Miluje Afriku, miluje evanjelizáciu s uzdravovaním, a to veľmi ide dokopy. Okrem neho bolo v tíme 7 ďalších Britov a jeden Slovák :).

Kabuga má asi 40 rôznych zborov, čo je na 20 tisícovú populáciu slušný počet. Žiaľ, niektoré vznikli rozdelením a ľudskými ambíciami. Zhruba 10 zborov sa však zjednotilo v tejto kampani, a bolo nádherné vidieť, ako si týchto 10 pastorov spolu vychádza. Každý deň sme mali semináre pre pastorov a lídrov, kde boli vyučovaní a trénovaní pre nadprirodzenú službu. Ja so vyučoval poslednú tému "Otcov dom" o Božom otocovskom srdci. Bolo to veľmi silné. Mnohí z pastorov hovorili, že som udrel na najcitlivejšiu strunu v osirelej cirkvi a národe - otcovstvo. Dlho sme sa modlili, slúžili ľuďom a Boh hlboko jednal so zraneniami a uvoľňoval novú generáciu služobníkov. Kto práve nekázal na seminári, kázal na ulici. To v praxi znamenalo, že sme sa s prekladateľmi rozliezli do ulíc Kabugy, postavili sa niekde na roh, zavolali na ľudí, povedali im evanjelium a modlili sa za chorých. Veľmi bezprostredne som na ulici viedol ľudí k Ježišovi, teda tých, čo boli pripravení ho prijať, prípadne sa navrátiť k nemu. Modlil som sa za viacerých chorých rovno na ulici. Priniesli mi bábätko, ktoré malo z bruška vytŕčajúcu hrču ako hruška, pravdepodobne silný pruh. Jeho matka ho pri narodení nechala v záchode, kde ho neskôr našla žena, ktorá mi ho priniesla. Modlil som sa za dieťatko, ktoré malo dieru v lebečnej kosti, čo znamenalo, že pod kožou malo mäkkú mozgovú hmotu. Modlil som sa za muža v strednom veku, ktorému na mieste odišla bolesť chrbtice a tak nás zavolal modliť sa za jeho mamu. Vošli sme do jej chatrče, kde za nami prišla ona - 97 ročná vysmiata starenka. Celé to dopadlo tak, že nie my sme slúžili jej, ale ona nám! Začala chváliť Pána, spievať a žehnať nám. Nebo prišlo do jej chudobnej chatrče!

Popoludní a večer bola vždy evanjelizačná kampaň. V strede Kabugy postavili pri tržnici provizórne pódium, zapichli kolík s dvoma úspornými žiarovkami, zapli aparatúru, zoradili plastové stoličky a bolo to! Akonáhle začala kapela chváliť, zhŕkla sa aspoň tisícka ľudí. Hudba bola energická. Netrvalo dlho a väčšina ľudí tancovala, až sa všade vo vzduchu víril červený prach. Naša európska sekcia sa nechytala:). Po chválach sme vždy hovorili nejaké svedectvá a "predkázne" a potom Jonathan kázal. Vždy zaznelo silné evanjelium kríža o spasení a uzdravení. U týždeň asi 1000 ľudí reagovalo na výzvu odovzdania sa Ježišovi. Potom sme sa modlili za chorých. Každý večer sme niekoľko hodín slúžili chorým s tými najrôznejšími chorobami. Modlil som sa za chrbtice a žalúdočné ťažkosti (tieto dva problémy boli kvôli ich životným podmienkam najčastejšie), ale aj za hluchých, nemých, za maláriu, AIDS, infekcie nohy, neplodnosť, nočné mory a nespavosť, alkoholizmus, čiastočne neviadiaich, siroty a opustené ženy a mnoho iných stavov. Najviac som bol "zabremenený" asi 12 ročným chlapcom, ktorý ku mne prišiel, aby som sa modlil zaňho, lebo on a celá jeho rodina má AIDS. Ja som robil roky o AIDS prednášky, ale teraz som sa prvykrát modlil za uzdravenie z AIDS. Modlil som sa za muža, ktorý bol hluchý na jedno ucho. Keď som zakryl zdravé ucho, nepočul ma. Po modlitbe bol uzdravený. O pár dní som sa dozvedel, že ďalšia žena nepočujúca na jedno ucho bola uzdravená po tom, ako som sa za ňu modlil. Asi sa o väčšine Božích zázrakov nedozvieme, ale bolo evidentné, že Boh konal. Za ten týždeň boli mnohí silne dotknutí Božou mocou a uzdravení z hluchoty, slepoty, pohybových a iných chorôb. Sláva ide Bohu! Modlil som sa za ľudí, ktorí mali traumy z genocídy a rozhodli sa odpustiť. To je veľký zázrak. Modlil som sa za kopu detí, ktoré si pýtali múdrosť. Hej! To je zázrak tiež, moje deti si väčšinou pýtajú novú hru alebo novú hračku, nie múdrosť :) V posledný deň sa hodinu pred evenjelizáciou spustila púštna búrka. Všade víril prach, všetky stoličky boli pohádzané, vietor dvíhal náš veľký stan a nastala prietrž mračien. Začali sme sa modliť a do hodiny vietor ustal, dážď sa zastavil, stoličky boli očistené a keď Jonathana doviezli, aby kázal, nechcel veriť, že sme mali búrku! V ten večer zhromaždenie vyvrcholilo úžasným časom pri výzve a službe stovkám ľudí. Boh je väčší ako búrka!

Priatelia, ak Boh koná vo vojnou zničenej Rwande, kde sa pozabíjali stovky tisícov ľudí, Boh koná aj na Slovensku. Sme národ, ktorý nezažil prebudenie, čo znamená, že máme status čakateľa. Máme náboženskú kultúru, ktorá znetvorila Boží obraz a neverne reprezentovala Boha hľadajúcim, čím ich väčšinou od Otca odplašila. Je načase, aby sme povstali, aby sa zjavili Boží synovia a dcéry, ktorí nášmu národu, našom mestám a dedinám ukážu Otca - zahraňujúceho, uzdravujúceho, oslobodzujúceho a omilosťujúceho Otca, akého kázal a demonštroval Ježiš! Pozor, povstávame!