kc news Časopis

Príď kráľovstvo tvoje
Pridané dňa: 
09.11.2011
Autor: 
Miro Tóth

Je zvláštne, ako k nám Boh nie- kedy hovorí práve v čase, keď si dáme pauzu... Jakob si ľahne po dlhej ceste, dá si hlavu na kameň a tvrdo zaspí, keď mu Boh dá zjavenie o otvorenom nebi a prorocké slovo o Božích zámeroch s jeho životom. Jonáš vylezie na kopec za mesto a spraví si zátišie, keď mu hovorí o jeho sŕdc, ktoré miluje hriešnych ninivejčanov.

Ja som viackrát zažil podobné Božie zastavenie. Napríklad toto leto v izbe s výhľadom na krásne chorvátske more. (Celkom by som pristal na tento štýl Božej konverzácie so mnou :) ). Boli sme s rodinou na dovolenke v Chrovátsku a počas neskorých večerov sme si pozreli niekoľko filmov. Dva z nich na mne zanechali stopu. Nevedel som po nich spať, zamestnali ma myšlienkami až do rána a vytvorili kontext, v ktorom Boh začal ku mne hovoriť.

Jeden z nich bol český film Juraja Herza Habermannuv mlyn (2010). Dostal ma svojou témou druhej svetovej vojny, židovskou otázkou a ľudskej podlosti. Je inšpirovaný skutočným príbehom mlynára Huberta Habermanna, Nemca zamestnávajúceho a podporujúceho Čechov. Jeden z komentujúcich na internete zaujímavo v súvislosti s habermannovou ženou uviedol, že “...byť v 2. svetovej vojne kresťanka s židovskými koreňmi a mať za muža Nemca je smola prvej triedy, ktorá znie viac menej neuveriteľne...” (http:// www.csfd.cz/film/256722-habermannuv- -mlyn). Spôsob, akým sa veci vyvinú a ako film končí naznačuje, že celú komunitu obyvateľov mlyna a jeho okolia čakajú ge- nerácie žijúce v nenávisti, kliatbe a neodpustení.

Druhý film, ktorý ma v mojom letnom oddychu oslovil je sfilmovaný príbeh mojej obľúbenej americkej autorky Francine Rivers s názvom Posledný pojedač hriechov (The Last Sin Eater). Je príbeh kolónie amerických prisťahovalcov, ktorí si do svojho údolia priniesli divný keltský zvyk a jednu hroznú krvavú stopu svojej minulosti, ktorá sa s nimi viezla celú generáciu ako tmavé mračno. Boh však vstúpi na scénu, na konci príbehu sa mnohí z nich obrátia ku Kristovi a svitá na lepšie časy.

Ja som tam pár nocí poriadne nespal. Študoval som históriu Nitry, najmä osudy nitrianskych Židov. Začalo mi biť do očí židovské vákuum v meste, kde po stáročia existovali tisícky židovských rodín. Nitrianska židovská komunita bola známa aj vo svete, a to až natoľko, že po dnes je po nej pomenovaná newyorkská Nitra Yeshiva Rabinical College. Rozsiahly židovský cintorín svedčí o tom, že židovská minulosť v meste bola neprehliadnuteľná. Štatistiky sa rôznia, ale počet Židov žijúcich v Nitre vyšplhal až do štvrtiny ni- trianskeho obyvateľstva. Dnes je to hŕstka niekoľkých desiatok. Po holokauste sa ich do mesta vrátilo iba niekoľko jednotlivcov. Deportácie boli masové, tisíce z nich našli svoj koniec v plynových komorách.

Vedel som, že naša história nás prenasleduje. Nevieme zmeniť dejiny, ale nemôžeme ani žiť donekonečna v ich tieni. Ako kresťania môžeme priniesť uzdravenie do duchovnej klímy. Sme svetlom a soľou. Aj preto robíme novembrový City- Worship Jewish: Židovské chvály. Veríme v moc zástupného pokánia. Písmo hovorí, že “...ak môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím.“ (2Kron 7,14)

Nie je náhodou, že k nám Pán poslal v priebehu dvoch týždňov Thomasa Graumanna a Wernera Obera. Prvý je zachránený pred holokaustom ako pred- -predposledné dieťa zachránené na vlaku Nicholasa Wintona. Druhý bol synom nacistického masového vraha, neskôr sa obrátil k Ježišovi Kristovi a stal sa z neho pastor milujúci a podporujúci Izrael. Dvaja ľudia z opačných protipólov s tým istým posolstvom v priebehu jedného týždňa u nás. Zmierenie, odpustenie, pokánie, nové začiatky, nové veci od Božej tváre. To je to, čo hľadáme. To je to, čo potrebujeme. Milujeme židovský národ, cítime ľútosť nad jeho nitrianskou tragédiou. Vyznávame v pokání hriech tohto mesta voči Božiemu národu. Prosíme o odpustenie a požehnanie pre túto a budúce generácie. Nech príde sloboda, uzdravenie a Božie navštívenie do Nitry!

“Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak aj na zemi.”