kc news Časopis

Kúsok neba pred IKEOU
Pridané dňa: 
06.12.2012
Autor: 
Miro Tóth

Tento týždeň sme nakupovali v IKEI. Potrebovali sme 50 lacných stoličiek. IKEA má nový parkovací dom a zväčšené nákupné plochy. Bola to príjemná skúsenosť, dokonca sme stretli kopu známych. Svet je malý :) Pri nakladaní nás oslovil mladý chalan. Chcel pomôcť. Doma mám troch chalanov, ale oni za mnou s takouto iniciatívou veľmi nechodia:) Najčastejšie ich o pomoc musím prosiť a často aj vysoko motivovať. Samozrejme, ten chalan bol bezdomovec, bol viditeľne chorý a pýtal si za to peniaze. Bola zima, on sa evidentne zosypával, mal viditeľné rany na tvári a dokonca nám ukázal veľkú previazanú ranu na nohe. Deň predtým ho vraj prepustili z nemocnice, teraz je znova na ulici a k ďalšiemu nocľahu mu chýbalo okolo 10€. Stoličky sme ponakladali bez jeho pomoci, našli sme pár mincí, dali sme mu ich a chceli odísť. 

Mimochodom, toto bývala vždy moja dilema. Dám bezdomovcovi peniaze a riskujem, že ich prepije, čím podporím jeho alkoholizmus a teda aj pravdepodobnú príčinu jeho stavu? Kúpim mu jedlo, aby som mu nedal hotovosť, ale miniem podstatne väčšie množstvo svojho času? Odignorujem ho ako väčšina ľudí a nechám ho hľadať pomoc inde? Poviem vám, čo robím. Väčšinu svojho dospeláckeho života robím aspoň niečo... Ak môžem, podporím ho kúpou Nota Bene. Ak mi to vychádza, nejaké jedlo či pár centov mu dám. Ak nič iné, usmejem sa naňho a žehnám mu. Minimalizujem situácie, kde by som týmto ľuďom nechal možnosť mi zlorečiť. 

Tentokrát to však zašlo o krok ďalej. Chalan vyznieval tak zúfalo, že sme mu s Marti a jedným kamarátom, ktorého sme tam stretli, začali slúžiť. Začali sme mu hovoriť o Ježišovi, o Božej schopnosti ho dať dokopy - jeho život, jeho zdravie, jeho budúcnosť. Skončili sme tým, že sme sa modlili na mieste za jeho uzdravenie a viedli sme ho v modlitbe prijatia spasenia. Kým sa SBSkár a kopa okoloidúcich čudovali, my sme tam zažili kúsok neba. Bol to Boží moment. Chalan bol fakt zúfalý a chytal sa slamky, ktorú cítil, že mu Boh podal.

Samozrejme, ako to vo väčšine obdobných príbehov býva, nik z nás sa nedozvedel, ako prípad dopadol. Skontaktovali sme ho s miestnym kresťanským projektom pre bezdomovcov, ale čo bolo ďalej, to netušíme. V poslednom čase som sa modlil za veľa ľudí, pri ktorých neviem, či, ako a kedy sa dostavil zázrak. Modlil som sa s chalanom s odumretým ramenom, s chalanom slepým na obe oči a so ženou, ktorá dlhodobo nemôže mať deti. Viera má napätie. Funguje v medziobdobí zázrakov. Žijeme v medzičase - urobíme krok viery, aj keď výsledok ešte nepoznáme. A pravda je taká, že niektoré zo zázrakov si v zázname pozrieme až vo večnosti! Ale som presvedčený, že nechať svoj život plynúť nadprirodzene, nechať Boha vstúpiť do našich križovatiek a použiť si nás, stojí za to. Je to dobrodružstvo plné adrenalínu, popretkávané viditeľnými zázrakmi. A je plné zázrakov tých zatiaľ nedokázateľných a neoveriteľných. Je to život na hrane. Otázka znie: Si ochotný spomaliť a nechať Boha byť Bohom? Si ochotný riskovať a byť predĺženou rukou dosahujúcou z neba až na zem? Si ochotný zázračne sa dotknúť ľudí? Poď a ži na hrane! Stojí to zato!