kc news Časopis

Kauza cirkev, časť 2: Kráľovstvo, denominácie a lokálna cirkev
Pridané dňa: 
24.04.2013
Autor: 
Miro Tóth

Ako je to naozaj s denomináciami? Čo je myslenie a mentalita kráľovstva? Má lokálna cirkev vôvec význam a ako by mala fungovať?

Žijeme v kultúre, kde je sloboda prejavu a sloboda názorov. Moderní hľadači publicity sa dnes nemusia postaviť do zámeho Hyde Park, aby upútali pozornosť okolo idúcich. Stačí pár statusov na sociálnu sieť, prípadne masová správa cez email, a je to. V kontexte cirkvi je teda možnosť, aby každý čokoľvek na akúkoľvek tému povedal. Nikto to nezakáže ani neznemožní. Pre bežne frustrovaného kresťana - a povedzeme si na rovinu, že každý kresťan prešiel, prechádza alebo prejde frustráciou z cirkvi - úplne stačí, ak tieto výzvy či vyučovania budú obsahovať zbierku vyselektovaných biblických citátov, a už to znie dôveryhodne. Ako to však s cirkvou / s cirkvami reálne je? Majú svoje opodstatnenie? Načo sa obťažovať s "organizovanou cirkou"? Dovoľte teda niekoľko mojich komentárov k tejto dnes tak pretriasanej téme…

1. Písmo nikde nerieši organizovanú cirkev. Obrazy, ktoré cirkvi v Novom zákone prislúchajú - nevesta, telo, chrám, stavba, roľa, … - sú z definície organické a nie organizačné. Cirkev je teda vo svojej podstate organizmus a nie organizácia. Je živým telom vedeným hlavou, Kristom (1Kor 14,27 Ef 4,12.16 Kol 1,18). Je živou, zamilovanou nevestou, očakávajúcou príchod ženícha, Krista (Zj 19,7 22,17). Je živým chrámom, budovaným zo živých kameňov, v ktorom prebýva Svätý Duch (1Kor 3,9.16 1Pet 2,5). Cirkev má a musí mať organickú podstatu, aby bola cirkvou. Zároveň však treba povedať, že organickosť a organizovanosť sa vzájomne nevylučujú. Inými slovami, ak je niečo organické, to ešte neznamená, že to nemôže, alebo nemá byť organizované. Telo má svoju dômyselnú organizáciu. Stavba ako chrám je silne štrukturovaná. A nevesty? Priatelia, robil som asi 70 svadieb, a ja tvrdím, že nevesta je určite viac zorganizovaná ako ženích:) Pre cirkev to teda znamená, že ak organizácia nepotláča organickosť, ak nedusí rast, ak nemanipuluje, neobmedzuje či nebráni expanzii, tak nie je v protiklade s jej organickou podstatou. Práve naopak, cirkev už od čias prvej kapitoly svojej existencie riešila svoju organizáciu, keď losovala o chýbajúce miesto dvanásteho apoštola (Sk 1,12-26)! Kniha Skutkov v celom rozsahu je príbehom o expanzii cirkvi a o jej neustálom nastavovaní a prestavovaní svojej štruktúry. Tak to pokračuje naprieč novozmluvnými listami až po knihu Zjavenia, kde každý z adresovaných cirkevných zborov mal svojho "anjela" (gr. posla) - teda svojho zodpovedného pastiera (Zj 1,20 - 3,22). Dehonestovať formálne zriadenie cirkvi z definície je preto veľmi lacné. Je to akoby sme sa vysmievali z papiera, ktorým je sobášny list, veď manželstvo je o organickom vzťahu dvoch milujúcich sa ľudí. Pokiaľ toto tvrdenie samozrejme platí, je zároveň aj verejným, formálnym a oficiálnym, právne preukázateľným vzťahom - a to mu lásku nekradne, len pre ňu vytvára bezpečný priestor. Tak by to malo byť aj s organizovanou cirkvou.

2. Denominácie nie sú Božím plánom. Boh určite nezamýšľal, aby sa cirkev delila na evanjelikálov a charizmatikov, baptistov a letničných, tradičných a netradičných, organizovaných a nezávislých. Ak kresťania vidia iné časti tela Kristovho cez denominačné okuliare, určite zraňujú Otcovo srdce. Mojou skúsenosťou však je, že tí, ktorí denominačné okuliare používajú najviac, sú práve tí, ktorí s hlasným a kritickým pokrikom z nich vychádzajú. Veľká väčšina cirkvi - bez ohľadu na nálepku - má ostatných bratov a sestry, tých v iných zoskupeniach, cirkvách, sieťach či denomináciach, v úcte. Najmenej úcty ku Kristovej neveste počujem z úst tých, ktorí vykrikujú po ľuďoch, aby opustili organizovanú cirkev. Historický dôvod, prečo cirkevné denominačné či nedenominačné zoskupenia existujú, je pridlhý na toto moje krátke pojednanie. V priebehu stáročí dejín cirkvi boli obnovované a navracané pravdy biblického zjavenia - od návratu k Písmu v reformácii, dôrazu na obrátenie v pietizme, návratu ku biblickému krstu v baptizme, prebudeneckému kázaniu v metodizme, naplneniu Svätým Duchom v letničnom prebudení a neposlednom rade ku dôrazom na vieru, uzdravenie, prorockú a apoštolskú službu v posledných dekádach. To, že oslovené a Bohom zmenené skupiny uviazli v tom, čo dnes nazývame denominácie, je historický fakt. Nazdávam sa, že Božím receptom pre cirkev 21. storočia nie je ich zbúrať a dehonestovať, ale otvoriť sa pre prebúdzajúce a zmocňujúce vanutie Ducha, ktoré ide krížom cez všetky zoskupenia - tam, kde je otvorenosť, úcta a hlad po Božej prítomnosti. Predstavme si rodinu, kde deti žiju s rodičmi, ktorí sú už vo svojom treťom manželstve. Rozvod a následné manželstvo nie sú v Božom pláne. Ale keď do takejto rodiny príde Božie jednanie, nie je predsa riešením ju rozbiť či opustiť, ale naopak, prijať novú milosť.

3. Dnes žijeme v postdenominačnej ére. Cirkevní analitici konštatujú, že súčasné kresťanstvo nerieši denominačnú príslušnosť. Je to trend, ktorý badať aj v iných oblastiach života. Ľudia opustili svoje značky, ktorým boli minulé generácie po celý život verní. Nakupujú vo veľkých centrách, kde im prostredie a súťaživosť ponúk vyhovuje. Kedysi chodili k jednému krajčírovi, dnes sa obliekajú do pestrofarebných značiek. Je overeným faktom, že podobne aj v cirkvi dnes ľudia nehľadajú tradíciu, ale skôr iné naplnenie. Zjednodušene povedané tradičný denominacionalizmus je zhromažďovanie sa okolo doktrín. Dnes tu je generácia, ktorá hľadá niečo viac. Hľadá identitu, vzťahy, naplnenie, prijatie. Vidíme lokálne cirkvi, zbory, ktoré sú doktrinálne alebo denominančne v inom spektre (alebo mimo neho), ktoré však majú podobnú chuť, štýl, ducha. Často to sú vzťahové networky, apoštolské siete či dokonca domáce cirkvi existujúce vo formálnych štruktúrach alebo mimo nich. Niektoré z lokálnych cirkví prirodzene prerastajú do väčšieho vplyvu a same vytvárajú siete či zoskupenia príbuznych spoločnestiev. Okrem toho existuje množstvo "nedenominančých denominácií", teda sietí zborov a spoločenstiev, ktoré majú svoju jasnú štruktúru, vodcovstvo a organizáciu, ale preferujú sa neoznačovať ako denominácia - skôr ako spoločenstvo, cirkev, sieť, asociácia a pod. Tu môžme opäť skonštatovať, že denominácia či nedenominácia, je podstatné, aby si cirkvi zachovali pružnosť, otvorenosť, zrozumiteľnosť, vzťahy a silnú dynamiku rastu (Sk 2,41-47).

Záverom ešte niekoľko kratších poznámok:

* Samozrejme v tomto článku vôbec nehovorím o cirkvách a hnutiach, ktoré sú heretické, modlárske či v kategórii kultov. Pojem cirkev používam v kontexte evanjelikáneho, prebudeneckého či letnično-charizmatického kresťanstva.
* Je utopické sa domnievať, že "neorganizovaná cirkev" sa nezvrhne na takú či onakú formu, ktorá už bude štruktúrou. Okrem toho, vodcovstvo v neorganizovanej cirkvi je podstatne náchylnejšie k manipulácii, lebo existuje v podstatne menšej zúčtovatelnosti a nepodlieha náležitej kontrole.
* Kritika organizovanej cirkvi vychádza z množstva biblických veršov, ktoré sú účelovo vytrhnuté z kontextu, a ktoré každý dôsledný študent Biblie chápe hermeneuticky inak. Je ľahké použiť Bibliu ako strelnicu starostlivo vybratých biblických pasáží, ktoré sú zneužité na potvrdenie chcených hypotéz.
* Tento postoj je blízky farizejom, ktorí citovali Písmo veľmi dobre. Je možné oháňať sa Bibliou bez ducha Biblie. Musíme sa vyvarovať postoja súdenia a samospravodlivosti a druhých pokladať za vyšších a lepších od seba (Mt 7,1 Fil 2,3). Aj o tom je telo Kristovo.
* To, čo prinesie požehnanie pre cirkev v našom národe, je kultúra úcty. Už v desatore je zakotvené, že úcta uvoľňuje požehnanie (Ex 20,12 Ef 6,2). Musíme rázne odmietnuť duchovnú pýchu a náboženského ducha a byť v pokore pred tým, ktorý je Hlavou. Vtedy bude ľahké byť v pokore aj pred bratmi…

Takže "odídencom": Nezabudnite, Kráľovstvo je väčšie, ako nový štvorcový meter, ktorý ste práve objavili. A nám "pozostalým": Hore hlavu, Boh robí nové veci, dáva nové kožice pre nové víno, a my sme v tom - oboma nohami!