kc news Časopis "deti, deti..."

"DETI, DETI..."
Pridané dňa: 
05.06.2011
Autor: 
Miro Tóth

Tento povzdych už vyslovil nejeden rodič. Ja si ho teraz hovorím len potichu, lebo jeden z mojich talentovaných synov práve búcha vo vedľajšej izbe s bubnovými paličkami do stola... Nedávno sme mali deň matiek, práve bol deň detí a čochvíľa nás čaká deň otcov. Čas zamyslieť sa... Minulý mesiac som prečítal historický román od jednej z mojich obľúbených kresťanských autoriek Francine Riversovej. Je to vyše tisícstranová dvojdielna edícia Marta’s Legacy – Her Mother’s Hope a Her Daughter’s Dream. Opisuje príbeh šiestich generácií žien v jednej rodine v priebehu celého 20. storočia – mama Schneider, Marta, Hildemara Rose, Carolyn, May Flower Dawn a Faith. Riversová fenomenálne vykresľuje, ako sa z generácie na generáciu posúvajú zranenia, nesplnené očakávania, prekliatia či túžby a sny. Rodičia prenášajú svoje nenaplnené očakávania na deti, riešia v nich svoje nezahojené rany a snažia sa im dať to, čo sami nikdy nemali, i keď to vôbec nemusí byť túžbou ich detí.

Raz sa mi na email dostalo pár nasledovných viet, ktoré deti z úst rodičov najviac počujú a kontrastných viet, ktoré najviac potrebujú počuť. Tu je zoznam viet, ktoré deti najčastejšie počúvajú: „Nelietaj! Pohni sa! Pomaly! Ponáhľaj sa! Nechytaj to! Dávaj pozor! Dojedz to! Vyčisti si zuby! Nezašpiň sa! Si špinavý! Buď ticho! Čo som ti hovoril? Ospravedlň sa! Pozdrav sa! Poď sem! Nemotaj sa stále okolo mňa! Choď sa hrať! Nevyrušuj! Nebehaj! Nech sa nespotíš! Dávaj pozor, aby si nespadol! Hovoril som ti, že spadneš! Tvoja chyba! Nedávaš nikdy pozor! To nezvládneš! Si moc malý! Urobím to ja! Na toto si už moc veľký! Choď spať! Vstávaj! Urobíš to neskôr! Mám veľa práce! Hraj sa sám! Prikry sa! Nechoď na slnko! Buď na slnku! Nehovor s plnými ústami!“ Tie slová bolia, už len keď ich píšem... Tu je zoznam viet, ktoré potrebujú z našich úst počuť: „Mám ťa rád! Si krásny! Som šťastný, že ťa mám! Porozprávajme sa o tebe! Nájdime si spolu trochu času! Ako ti je? Si smutný? Máš strach? Prečo sa ti nechce? Si milý! Si jemný. Si nežný. Rozprávaj mi, čo si vyskúšal! Si šťastný? Veľmi sa mi páči, keď sa smeješ! Môžeš plakať, ak chceš. Si nespokojný? Čo ťa trápi? Čo ťa nehnevalo? Môžeš povedať všetko, čo chceš! Verím ti. Páčiš sa mi! Počúvam ťa! Si zamilovaný? Čo si o tom myslíš? Je skvelé byť s tebou! Mám chuť sa s tebou porozprávať! Mám chuť ťa počúvať! Kedy sa cítiš veľmi nešťastný? Páčiš sa mi taký, aký si! Je krásne, keď sme spolu! Povedz mi, ak sa mýlim!“ Deťom sa tieto slová vryjú hlboko dovnútra a býva ťažké ich odtiaľ vymazať. Často si to ako rodičia uvedomíme, až keď je neskoro a deti sú z domu preč, alebo ich ukradla ulica.

V Amerike známy George Barna previedol prieskum, ktorého výsledky zverejnil v nasledovných bodoch: 1/ morálne základy sú v dieťati postavené do veku 9 rokov; 2/ väčšina detí sa rozhodne o svojom postoji ku Kristovi do veku 12 rokov; 3/ väčšina ľudí ostáva celý život verná tomu, čo verili vo veku 13 rokov; 4/ väčšina ľudí v duchovnej službe bola už vo veku 13 rokov aktívna v cirkvi v detskej službe. Nik asi nebude pochybovať o tom, akou prioritou pre rodinu i cirkev je vklad do životov našich detí. Chceme, aby z nich vyrástla generácia prebudenia. Chceme v nich vidieť zdravých, plnohodnotných, šťastných dospelákov, ktorí po sebe zanechajú pozitívnu dieru do sveta, niečo, čo bude aj našim odkazom.

Podľa UNICEFu bolo vo svete v roku 2004 121 milónov detí bez možnosti vzdelania. Nemôžeme ovplyvniť či zmeniť životy všetkých. Ale môžeme byť požehnaním pre tie, ktoré Boh dal nám, do našich rodín, našich spoločenstiev, do našich susedstiev. Pre vás, čo hovoríte anglicky, tu mám na záver moje vyznanie, ktoré som napísal pre svoju rodinu pred štyrmi rokmi a ktoré mám zavesené v pracovni nad mojim stolom...

”My First Church”

I pray that I will see my family – my first church – a happy place. I want to experience the constant joy of us coming together, being together, doing stuff together and just being happy together. I want to see My Lady happy – at ease, at peace, fulfilled in her role in the family and fulfilled in her destiny. I want to see her grow to become a person of influence and significance. I want to see Toby a happy person – secure in his dad and mom, developing steadily, growing wise, growing deep, growing in the Lord, growing in his speech and personality. I want to see Adam happy. I want him to be safe in his boundaries so he can grow. I want him use his amazing energy and potential to the fullest. I want to see Natan happy. I bless him to be content, to always be surrounded by loving parents and a loving environment. I want him to enjoy the legacy we are leaving for him. I want my boys to become the best of friends, a band of brothers. This is and will always be my first church. I live for it, pray for it and give my life for it.