kc news Časopis

Deň otcov
Pridané dňa: 
09.06.2012
Autor: 
Miro Tóth

Počul som o tom, že v jednej väznici v Amerike mali väzni na deň matiek možnosť si zdarma vziať a poslať pozdrav domov svojej mame. Pohľadnice išli na dračku a zachvíľu boli rozobrané. Firma, ktorá túto akciu sponzorovala, sa rozhodla túto skvelú a štedrú ponuku zopakovať na deň otcov. Viete, koľko pozdravov bolo poslaných? Ani jeden...

Deň otcov ma vždy trochu dostane. V prvom rade je to asi preto, že na rozdiel od silnej medializácie dňa matiek a množstva kvetov, ktoré naše maminy a ženy dostanú (niežeby si to nezaslúžili :), na deň otcov nás spravidla svet odignoruje. A áno, bez nás otcov by ani maminy neexistovali :) 

V druhom rade je to asi preto, lebo vidím okolo seba mnoho otcami zjazvených ľudí. Pred nedávnom som prednášal na strednej škole o vzťahoch a zahovoril som sa neplánovane o otcovstve. Keď som spomínal tri otcovské defekty - neprítomný otec, tvrdý otec a mäkký otec - nechalo to riadnu odozvu. Prišla za mnou dokonca jedna z učiteliek a otvorila svoje vnútro. Často hovorím s mladými mužmi, ktorí prešli drogovou závislosťou a takmer každý z nich je poznačený otcovskou jazvou. 

V treťom rade je to preto, lebo som sa narodil do rodiny, kde otec vedel byť otcom. Práve dnes sa môj ocko dožíva sedemdesiatky, čo pokladám za veľkú milosť. Ocko sa narodil počas vojny do chudobnej rodiny v maďarskom Miskolci. Narodil sa s handicapom, jeho bedrové kĺby boli zdeformované. Keďže lekárska starostlivosť bola počas vojny minimálna a v ranom období mu nevedeli dostatočne pomôcť, po celý čas na kĺby trpel. Do siedmych rokov bol buď v sadre alebo v korzete, miskolcký Forrest Gump :) Z jeho teens rokov pochádzajú moje hudobné gény. Vtedy sa rozhodol pre saxafón a klarinet. Začal hrávať - najskôr v škole a potom aj na svadbách a zábavách. Tam niekde prišiel aj alkohol. A pretože bol z neho neskôr vyslobodený, ja som doňho nikdy nemusel upadnúť. V 26-tich sa ocko na pohrebe svojho strýka, ktorý sa na smrteľnej posteli zmieril s Bohom, obrátil. Radikálne opustil zábavný priemysel a našiel si spoločenstvo. Ako jediný veriaci z rodiny to mal ťažké. Bol tvrdý komunizmus a kresťanstvo sa nenosilo. Krátko nato zbadal v zbore na návšteve atraktívnu blondínu (mne tvrdil, že to bolo pri modlitbe :) a o pár mesiacov bola svadba. Zádrhel bol iba v tom, že sa nevedeli spolu rozrapávať, lebo mamka bola zo Slovenska a on po slovensky v tom čase ani necekol... Ocko prišiel do Košíc a odtiaľ si ho pamätám už aj ja :) Jeden silný moment pre mňa ostávajú mnohé spoločne strávené cesty v jeho Trabante, keď chodil misijne slúžiť do rómskych osád juhovýchodného Slovenska a mňa si brával so sebou. Cítil som sa významne... Keď som mal 12, presťahovali sme sa z Košíc do Nesvad, lebo ocko vstúpil do ďalšej výzvy svojho života. Vzal pastoráciu zboru v Nesvadoch. Ten zbor viedol 25 rokov, počas ktorých okrem iného pochoval asi 70 ľudí. U nás v rodine beží fór, že ja sobášim a on pochováva. Bol proste poslušný a spolu s mamkou išli na nové územie, lebo Boh ich volal. To som sa definitívne naučil od nich. Nebol by som určite tam, kde som, ak by som v tejto veci nemal ich príklad. Tí, čo ho zažili, poznajú jeho veľké dlane a veľké srdce. Verím, že aj kvôli tomu dnes existuje služba na juhozápadnom Slovensku. Je z veľkej miery jeho dedičstvom. OK, je mi jasné, že 70-ka nie je nič, a že Kálef si v 80-ke pýtal ešte ďalší vrch, ale trochu som sa nostalgicky nechal uniesť... Aj preto som na deň otcov citlivý...

Napokon to je preto, lebo si v otcovstve uvedomujem vlastné deficity. Chcem byť tým najlepším otocm, ale už teraz viem, že sa mi to nedarí. Verím v svojich synov a snívam veľké veci pre nich, ale si zároveň uvedomujem krehkosť mojej investície do ich života. Stojím často pri ich posteli, keď spia, a prosím o milosť, vedenie a múdrosť. Chcem im odovzdať všetko, čo mám, ale niekedy sa zdá, že im odovzdávam aj to, čo nemám...

Deń otcov je pre mňa každoročnou pripomienkou veľkého daru, ktorý som dostal v mojom ockovi, v mojich synoch a v mojom nebeskom Ockovi. Tam to celé končí. Poznanie, že je mojím Otcom mi zmenilo život a obrátilo svet naruby. Viem stáť pred nim prijatý a úplný, taký aký som. Viem, že ma miluje a má pre mňa to naj. Je super mu sedieť na kolenách a spoznávať jeho zámery. Zatiaľ to bolo dobrodružstvo a začínam tušiť, že ani ďalej to nebude nuda. Ďakujem ti, Ocko!

Tatinovia, krásny deň otcov! Náš deň!