kc news Časopis

BOL RAZ JEDEN TEENAGER...
Pridané dňa: 
02.02.2011
Autor: 
Miro Tóth

Dnes ma ktosi nazval starým... Nebolo to priamo a daná osoba sa rýchlo opravila, Mala na mysli kohosi iného, niekoho, kto cestoval vo vlaku s osobou len o dva roky staršou ako ja. Ha-ha. Pekne z toho vykorčuľovala! Každopádne, súhlasím, už nie som teenager. To moje deti sa postupne do zmieňovaného veku dostávajú. Treba vyčesať ofinu, najlepšie rifle sú tie s dierou na kolene, atď. Ale na teenagerské obdobie vo vlastnom živote sa zabudnúť nedá. Bola iná éra, panoval iný režim, nosili sa iné veci a počúvala sa iná hudba. Ale podstata sa nezmenila. Túžili sme, snívali sme, báli sme sa - to všetko úplne rovnako ako dnešní tínici. Bolo to krásne obdobie! Mal som šťastie na kamarátov, ktorí ma podržali od siedmej triedy na základke až po maturitu na gympli. Spolu sme zažili svoje rodinné traumy, spolu sme svedčili rovesníkom, spolu sme zažili zamatovú revolúciu. Nebol som sám, nežil som na ulici, no ani netrčal niekde zatvorený. Mal som rodinu, kde sme dospievali hneď traja naraz - ja a moje dve setry. Takže rodičia to museli mať pestré a ich pamäť už očividne tak dobre neslúži, lebo dnes tvrdia, že sme boli bezproblémové deti :). Riešil som budúcnosť. To je pre teenagera najťažšie. Kým budem, keď sa stanem niekým, kým ešte nie som? S kým budem tráviť zbytok svojho života - od kuchyne po spálňu? Neodmietne ma osoba, o ktorej tajne snívam? Čo budúcnosť prinesie? Ísť študovať alebo venovať sa kariére? Ktorú zo všetkých možných škôl si mám vybrať? A čo s vierou, cirkvou, Ježišom a Duchom svätým? Dáva to všetko zmysel? Ako sa mám vysporiadať s evolučnou teŕiou, veľkým treskom a správami o ufónoch? Kam zaradiť paranormálne javy? Budem schopný odolať tlakom mojich rovesníkom, keď budú na mňa naliehať, aby som si nalial, potiahol či pichol? Je to nádherné obdobie. Je vzrušujúce a neopakovateľné. Už nikdy sa nevráti. Je to zároveň najdôležitejšie obdobie, pretože práve v ňom sa rodia najdôležitejšie životné rozhodnutia a riešia najkritickejšie križovatky: viera, manželstvo, kariéra. Keď sa pozriem naspäť na obdobie, keď som "starý" ešte nebol a zhodnotím, ako som sa na spomínaných kritických križovatkách rozhodol, ani jedno z rozhodnutí neľutujem. Neľutujem, že som sa rozhodol naplno veriť Bohu. Neľutujem, že som sa rozhodol prežiť zbytok svojho života s Marti. A neľutujem, že som poslúchol Božie volanie do služby. A ak to náhodou číta nejaký teenager, kámo, želám to presne to isté, aby keď raz teba nazvú starým, mohol si rovnako zhodnotiť svoj plný a krásny život. Stojí to zato! Šťastnú cestu!