kc news Časopis

2012: Čo nás čaká?
Pridané dňa: 
09.01.2012
Autor: 
Miro Tóth

2012. Rok opradený "proroctvami", predpoveďami, poverami. Svet sa zamýšľa nad existenciou a udržateľnosťou planéty. Producenti ťažia zo zvýšeného záujmu o apokalyptické filmy. Množia sa otázniky. Astrológia, jasnovidectvo a horoskop núka svoje okultné čaro, pootvorenú bránu do údajnej budúcnosti. My prostí, obyčajní ľudia registrujeme zvýšené náklady na život, zvýšené nároky na výkon a zvýšenú hladinu každodenného stresu. Ponáhľame sa ponáhľať. Stresujeme zo stresu. Poddávame sa termínom, diárom a deadlinom. Nestíhame každoročné prehliadky u lekára, máme pocity viny zo zanedbávania rodiny, míňame viac, ako si môžme dovoliť a zúfalo očakávame dôchodkový vek, kedy si konečne plánujeme užívať. Ignorujeme hlas svedomia, nepozeráme sa sami sebe v zrkadle do očí a ráno nenávidíme zvuk otravného budíka. A telefón... To nevyhnutné zlo, cez ktoré nás ľudia dokážu nájsť úplne všade. Absorbujeme reklamy. Registrujeme správy - v telke, v rádiu, v novinách, na webe, u susedy. Sociálne siete nás totálne pohltili. Vieme všetko o každom a vždy, a to v reálnom čase...

Dá sa z tohto vlaku vystúpiť? Alebo chceme v ňom prejsť celých ďalších dvanásť mesiacov bez vydýchnutia? Kde sa do toho zmestí tlkot Božieho srdca? Rodí sa v nás čerstvá, živá, aktuálna chvála, ktorú nič neudusí? Sme naladení na prorockú vlnu, počujeme hlas trúby? Neostávame niekde zablokovaní, zaseknutí v dávnych handycapoch? Nedržia nás niekde pod rúškom imidžu okovy vlastných tajných hriechov? Nie sme po uši v kompromisoch? Nezabudli sme sa v pevnostiach minulosti, kde sme sa kedysi skĺzli a uviazli tam?

Možno sme už prestali snívať, lebo veci v reálnom živote nám nedávajú možnosť svoje sny žiť. Možno sme sa nechali učičíkať statusom-quo a uspokojili sa s tradičným "nikdy sa to nezmení". Niekde vnútri vyhasol smäd, zhasla svieca. Irituje nás nadšenie iných. Požehnanie u susedov nás zlostí. Vymýšľame si výhovorky, prečo to vlastne nejde a aktualizujeme svoju teológiu, aby sme ospravedlnili zúfalú absenciu prebudenia. Nadprirodzenosť sa vytratila a ostal po nej už len akýsi nostalgický pach. Ktosi povedal, že múzeá sú sprisahanie proti toku času. Čas ide ďalej, Boží čas ide ďalej, ale my sme si povedali, že veci kľudne môžu ostať sedieť tam, kde dlho sedeli. Naše dedičstvo nám prechádza pomedzi prsty a dokonca nám to už aj prestalo vadiť...

Uprostred tohto mainstreamu sa však niečo nazadržateľne pohlo. Povstal hlas, ktorý sa nedá umlčať. Z prachu minulosti vstáva generácia hladných, vášnivých, zobudených hlasom, ktorý znova hovorí na púšti: "Pripravte cestu Pánovi!" Lososy znova plávajú proti prúdu. Idú za svojim inštinktom až ku prameňu, do čistoty, na miesto rozmnoženia. Povstáva inštinkt synov a dcér Kráľa, Božích detí, ktorých srdce tlčie pre neho a jeho záujmy. Nostalgia ich nespomalí a apatia ich nezastaví. Vedia, že Boh má viac ako šero a priemer. Vedia, že nepatria do minulosti, nepatria za mantinel ani do undergroundovej scény. Začali snívať sen veľkého formátu. Začali spievať pieseň víťazstva. Dvíha sa pokrik slobody, ktorý umlčuje uspávanky nostalgickej minulosti. Poznajú moc modlitby. Zakúsili zbraň pôstu. Otestovali si nebezpečnosť chvály. Sú prirodzene nadprirodzení. Nebo sa nad nimi otvorilo a už nič menej ich neuspokojí. Prebudenie už nie je len zbožnou túžbou, stalo sa búšením ich srdca. Výsmech rovesníkov je nepodstatný. Nedostatok budov ich neodradí, prežijú na ulici, v požičaných domoch, v katedrálach aj katakombách. Sú ako príliv, vlna za vlnou, bezúnavne nezastaviteľní.

Tam niekde sme. Tam je naše miesto. To je naše poslanie. 2012, tu sme! Nepozeráme sa na kalendár mayskych kmeňov, pozeráme na Ježišov sľub. Veľké veci povstanú v našich mestách. Rodiny budú zocelené, choré telá budú uzdravené, závislosti budú zlomené, putá budú roztrhnuté, kliatby budú zrušené, a to všetko preto, LEBO JEŽIŠ! On je väčší a my sme na jeho strane. Ty a ON ste väčšina. Vstupujeme do nových vôd a vystupujeme zo starého člna, lebo ON hovorí "poď". Budeme robiť kroky viery a odvahy a dokonca budeme ochotní riskovať. Dav nás neodradí ani verejná mienka. Bude nás viac a budeme v sile. Brány pekla tento pohyb nezastavia. Budeme kázať, uzdravovať, oslobodzovať, milovať a robiť väčšie skutky - lebo k tomu nás povolal. Prinesieme mnoho ovocia a ON bude oslávený. Pôjdeme ďalej, nebudeme sa ohliadať a nezastavíme sa. Jeho prítomnosť a jeho sláva pôjde s nami. Priazeň je nad nami. Nebo je otvorené! Nevieme, čo budúcnosť chystá, ale dobre vieme, kto ju chystá!

Otázka dňa znie: "Ideš s nami?" Neostaň pozadu. Chyť sa, zaber, nevzdaj sa, zatni zuby a nezaostávaj, lebo stojí to zato. Keď budeme rekapitulovať 2012 a snívať nové veci pre 2013, chcem, aby si stál s nami a kričal svoje hlasné "haleluja"!

Môžem s tebou rátať?